Z Ružomberka do Korytnice | 1. časť (km 0,0 – 8,0)

Prevezenie sa traťou úzkorozchodnej železnice medzi Ružomberkom a Korytnicou pohľadom z lokomotívy osobného vlaku v roku 1971 — 1. časť, po stanicu Ružomberok-Jazierce.       

Do Korytnice, kde sa na prelome 19. a 20. storočia nachádzali prestížne kúpele s celosvetovo známymi minerálnymi prameňmi, viedla od roku 1908 úzkorozchodná železnica z Ružomberka, ktorej výstavbu s podporou miestnych podnikateľov inicioval lekár Jozef Ormai, majiteľ kúpeľov v Korytnici, v snahe zabezpečiť do nich pohodlnú dopravu, s výhľadom predĺženia trate cez Donovaly do Banskej Bystrice.

Ale v dôsledku prvej svetovej vojny a rozpadu Rakúsko-Uhorska v roku 1918 nastalo pretrhnutie pôvodných podnikateľských väzieb a vzťahov, čo v konečnom dôsledku viedlo k úpadku nielen kúpeľov v Korytnici, ale aj k zastaveniu rozvoja miestnej dráhy.

Po nástupe komunistického režimu v roku 1948 sa nesystematické spravovanie korytnickej železnice prehlbovalo, až jej správcovia (Československé štátne dráhy) nadobudli presvedčenie, že trať medzi Ružomberkom a Korytnicou treba zrušiť. V roku 1974 sa tak stalo napriek hlasom upozorňujúcim na dôležitú technicko-kultúrnu vzácnosť Liptova, ktorá by pri lepšom dopravnom nastavení a nevyhnutnej modernizácii trate ešte dlho dokázala slúžiť potrebám verejnosti.

Aké to teda bolo, keď v roku 1971 vlak medzi Ružomberkom a Korytnicou premával? Zároveň si skúsme predstaviť, že by v údolí Revúcej jazdil dodnes — podobne ako niekde vo Švajčiarsku alebo v Rakúsku — moderný, pohodlný, elektrický, s pokračovaním cez Donovaly až do Banskej Bystrice.

Ak by ste mali záujem dozvedieť sa viac, nevšedné historické okolnosti vzniku korytnickej železnice, ale aj podmanivý príbeh vzniku kúpeľov v Korytnici, pútavo popisuje kniha Slavomíra Kontúra „Z Ružomberka do Korytnice, dejiny miestnej železnice a kúpeľov do roku 1918“.