...asi jeden z najlepších textov, ktorý sa mi podaril, treba dopočúvať do konca...
Bolo, je a bude
Bol horúci júl a slnko pálilo,
keď sa moje srdce do tvojho zbláznilo
a keď som ťa spoznal a zaľúbil sa do teba.
Bola si tak krásna a krehká zároveň,
keď mala si na sebe tie šaty plážové,
bola si tak krásna, milá, dobrá ako chleba.
Prvý bozk a hneď som vedel pochopiť,
že celý život, láska, len s tebou chcem prežiť,
že celý život, láska, chcem milovať iba teba.
Potom prišiel náš deň a zobrali sme sa,
ja cítil som jak stúpame až na nebesá.
Dala si mi život po samý hrob, ja tebe seba...
Prešlo zopár liet spoločného života,
roky, z ktorých na každý deň si pamätám,
všetky chvíle, ktoré trávim s tebou, pri tebe.
Hoci niet peňazí na rozdávanie,
ale máme svoje ruky na objímanie,
ruky, ktoré ako naše duše patria k sebe.
Nie je veľa vecí, čo by som chcel vrátiť späť,
najťažšie snáď zdá sa, keď detí zrazu niet,
keď vyletia z hniezda a nám sa zdá, že máme smolu.
Naše spoločné dni plynú s láskou v objatí,
vieru v presvedčenie mením, že sa nestratí
a aj o ďalších pár rokov budeme spolu...
A keď prídu dni, že sa už nevyčasí
a na objímanie nám už nezostane síl,
keď na tele, na tvári, na rukách zostarnú vrásky,
vtedy odídem tam, odkiaľ návratu niet
a nad tvojimi krokmi tam zhora budem bdieť
a nad všetkým, čo zostalo na svete z našej lásky.
Aj tvoje dni sa zrátajú a za mnou priletíš
a aj ty svoj pozemský život opustíš,
stretneme sa opäť jak snívali sme o tom nie raz.
Pri našom pomníku sa ľudia zastavia
a na druhý svet nás modlitbičkou pozdravia.
Spomenú, že to vždy bola láska, čo neumiera...
Информация по комментариям в разработке