Dokument o jednom z najkrajších, najimpozantnejších a najväčších gotických krídlových oltárov v Európe je hlavný oltár sv. Alžbety Uhorskej v košickej katedrále. Toto najvýznamnejšie majstrovské dielo Dómu pochádza z rokov 1474 - 1477 a teda v roku 2024 slávi svoje 550. výročie.
Celovečerný dokumentárny film scenáristky a režisérky Silvie Košťovej s názvom Biblia svätej Alžbety odkrýva málo známy, ale pritom dobrodružný príbeh hlavného gotického oltára v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach. Je výnimočný vo viacerých ohľadoch. Má 550 rokov a svoju mamu i starú mamu. Tento umelecký skvost nášho stredovekého gotického umenia, vyrezaný zväčša z lipového dreva, sa vyznačuje tým, že v oltárnej arche má tri sväté ženy a na svojich štyroch oltárnych krídlach zobrazuje až 48 tabuľových malieb výnimočnej výtvarnej hodnoty. Obrazy sa členia na tri cykly: pašiový, o utrpení Ježiša Krista, mariánsky, zo života Panny Márie a alžbetínsky, znazorňujúci život sv. Alžbety a jej legendu. Veriaci v stredoveku videli počas liturgického roku viaceré striedanie – otváranie a zatváranie oltárnych krídel – pašiový cyklus počas pôstneho obdobia, mariánsky v Advente a alžbetínsky celoročne.
Pre dnešného diváka či návštevníka chrámu je ťažké predstaviť si, aká bola atmosféra v stredovekej katedrále, keď hlavný oltár osvetľovali iba plamene sviec. V odlesku tohto malého, mihotajúceho sa svetla akoby postavy na oltári i na jeho obrazoch ožívali, opätovne prežívali a prerozprávali svoje životné príbehy a tak oslovovali veriacich. „Bola to Biblia pauperum – Biblia chudobných“, vysvetľuje v dokumente prof. Peter Zubko, pretože „bežný človek v stredoveku nevedel čítať a písať, ale obrazom rozumel veľmi dobre.“
Na dokumente je úchvatné, že sa režisérke podarilo v katedrále vyčariť autentickú stredovekú atmosféru. Je naozaj magická a dychberúca, až divák nadobúda pocit, že je súčasťou príbehu zobrazených postáv a ocitá sa priamo v jeho deji. Je to aj vďaka celkovej vynikajúcej kamere Viktora Herrgotta a Mateja Štelmáka, ale najmä makro detailom, ktoré zvýrazňujú typológiu a výraz hlavných aktérov či dotvárajú celkovú scenériu. Dynamika obrazovej skladby je výsledkom strihača Jána Haraksima a výslednú atmosféru filmu dotvára práca majstra zvuku Mariána Piznera. To nie je všetko. Divák sa dozvie aj okolnosti vzniku oltára a predstaví tých, ktorí doňho vložili svoju zručnosť, majstrovstvo i financie. A rozhodne to nebola lacná záležitosť.
Hlavný oltár sv. Alžbety počas svojej histórie prežil aj mnoho turbulentných období. Dvakrát sa dokonca ocitol mimo múrov katedrály, neskôr navlhol a začal sa jeho devastačný proces. Vďaka dlhoročnej odbornej reštaurátorskej práci významných reštaurátorov sa ho – aj vďaka sv. Alžbete – podarilo zachrániť a uchovať do súčasnosti. V dokumente vystúpia aj historici umenia prof. Ivan Gerát, doktor Jaroslav Sojka a historička Katarína Nádaská. „Príbeh košického hlavného oltára nás všetkých zasiahol, akoby nás nabádal k zamysleniu sa nad tým, čo je v našich životoch naozaj dôležité. Pre nás všetkých, ktorí sme na tomto diele pracovali bolo toto nakrúcanie skutočnou výsadou. A čo nás veľmi teší je to, že sme mohli prispieť k uchovaniu duchovného a umeleckého odkazu, ktorý hlavný oltár sv. Alžbety v našej košickej katedrále predstavuje,“ zhrnula svoje domy z výroby režisérka Silvia Košťová. A prečo dokument nesie názov Biblia svätej Alžbety? To sa divák dozvie na záver tejto snímky.
Copyright STVR 2024
www.rtvs.sk/televizia/archiv/21477/497849
Информация по комментариям в разработке