Kalvária Banská Štiavnica

Banskoštiavnická kalvária je komplex sakrálnych objektov v barokovom slohu pozostávajúci z troch kostolov, devätnástich kaplniek a súsošia Panny Márie a svojím umiestnením na kopci uprostred štiavnického vulkánu je dominantou Banskej Štiavnice.

Zmyslom kalvárie bolo sprítomňovanie udalostí Ježišovho umučenia na kríži v podobe množstva malieb, fresiek, sôch, drevených a kamenných portálov, ktoré pomáhali pútnikom lepšie precítiť hĺbku a zmysel týchto okamihov. V časoch, keď ľudia nepoznali technické výdobytky dnešnej doby ako televízia a internet, boli práve tieto umelecké výjavy akýmsi „živým“ sprievodcom o živote Krista.

O vznik Kalvárie sa v roku 1751 pričinili miestni jezuiti a kalvária 200 rokov žila bohatým náboženským životom. V roku 1951 bola Kalvária komunistickým režimom znárodnená a odvtedy sa datuje jej postupné chátranie – či už zubom času, alebo pričinením ľudí.

Tento nepriaznivý stav podnietil niekoľkých aktivistov zo Spolku Banskej Štiavnice´91 a Slovenského skautingu zasadiť sa o zvrátenie trendu postupného zániku tejto pamiatky, na čo upozornili v roku 2007 iniciatívou o jej zapísanie na zoznam 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Táto skutočnosť pritiahla záujem verejnosti a pomohla obnoviť fungovanie Kalvárskeho fondu. Jeho snahou je komplexná obnova poškodených objektov a návrat náboženského i kultúrneho života.