Hrad Lietava. Jedna z najkrajších zachovalých zrúcanín na Slovensku

HRAD LIETAVA

Patrí k najrozsiahlejším zrúcaninám na Slovensku. Za viac ako sedem storočí svojej existencie prešiel hrad dlhým stavebným vývojom ukončeným renesančnou prestavbou.

Nachádza sa 10 km od krajského mesta Žilina na strmom hrebienku medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná.

Počiatky hradu spadajú do konca 13. storočí. Na zlepencovom brale, na ktorom stojí Lietavský hrad, však bolo rušno pred vznikom jeho mocných múrov. Hradné návršie, ale rovnako aj susedné vyvýšeniny boli osídlené a opevnené už v mladšej dobe bronzovej.

Na najvyššej časti skaliska bola postavená štvorpodlažná veža štvorcového pôdorysu, menší palác a hradbu severovýchodne od veže. Medzi významných majiteľov, ktorí hrad neskôr prestavali a rozšírili, patril Pavol Kiniži (†1494), Mikuláš Kostka (†1556) a František Turzo (†1574).

Za Pavla Kinižiho bol vybudovaný palác juhozápadným smerom od hlavnej veže, ktorý bol zakončený stavbou veľkej obytnej veže. Nový vstup do hradu ústil do štvorhrannej prejazdnej veže, na severozápadnej strane napojenej do obvodovej hradby. Severné nádvorie bolo spevnené valcovou baštou. Tu sa hradba v pravom uhle zalomila na východ, kde bola ukončená veľkou štvorpodlažnou podkovovitou vežou.

Mikuláš Kostka vybudoval novú bránu prerazením severnej obvodovej hradby a postavil tiež veľký rondel na východnej strane hradu.

František Turzo dal hrad renesančne prestavať. Fragmenty tejto prestavby zdobia hrad dodnes, napríklad oblúkové atiky alebo zvyšky sgrafitovej výzdoby. Počas jeho vlastníctva bol na hrade vybudovaný posledný hradobný okruh. Otvárala ho nová vežová brána, ďalej sa tiahla hradba na sever. Pri valcovej veži vznikla ďalšia brána – nazývaná Orlová. Františkov syn, palatín Juraj Turzo (*1567, †1616), pokračoval v zvelebovaní hradu, no po jeho smrti sa pozvoľna začína skaza hradu.

Od polovice 18. storočia je hrad opustený a za 250 rokov chátrania sa pamiatka dostala do havarijného technického stavu. V roku 1999 vzniklo Združenie na záchranu Lietavského hradu, ktoré sa o hrad začalo starať. V roku 2008 sa združenie na základe darovacej zmluvy stáva oficiálnym vlastníkom stavby hradu. V roku 2017 pri príležitosti 450 výročia narodenia palatína Juraja Turzu bola na hrade slávnostne otvorená prvá oficiálna expozícia hradu.

Video: Michal Feik
Hudba: Scott Buckley
Dobové fotografie a kresby: Hrady a zámky na Slovensku (hrady-zamky.sk) a Hrad Lietava (hradlietava.sk)
Zdroj textu: Žilinský samosprávny kraj

POVESŤ O JÁNOŠÍKOVI A HRADE LIETAVA

Od tých čias, čo sa Jánošík stal kapitánom hôrnych chlapcov, nastali na Slovensku iné časy. Zemianstvo celého Slovenska pokladalo Jánošíka za postrach, veď nikto si nikdy nebol istý, či ho Jánošík nepoctí svojou nevítanou návštevou. Zemani si neprestajne lámali hlavy nad tým, ako by Jánošíka mohli lapiť.

I teraz sa zišli na lietavskom hrade páni z troch stolíc: z Trenčianskej, z Turca a Liptova. Medzi najznámejších patrili Teplanský z Liptova, Jesenský z Turca či Skalka z Trenčianskej stolice. Hostina bola bohatá a po hodovaní začala vážna debata. Zemani navrhovali, ako Jánošíka zlapať, ale každý nápad zase zamietli, pretože sa zdal byť neuskutočniteľný.

Pán Skalka prišiel s takýmto návrhom: Keď bude o niekoľko dní v Žiline veľký jarmok, tam sa všetci zídeme aj so svojimi hajdúchmi a Jánošíka nebadane obkolesíme a zlapeme. Jeho návrh prijali zemani oduševnene a jednohlasne. Pán Skalka po prednesení návhru Lietavu opustil a zábava pokračovala až do svitania.

Zrazu sa otvorili dvere a do hradu vbehol zblednutý a vyľakaný Skalka. Pýtal sa či zemani majú svoje šperky a šable. Všetci naň pozerali akoby spochabel, až kým im Skalka nevyrozprával, aké nešťastie ho postretlo.

Cestou na Lietavu prepadol jeho sprievod Jánošík s družinou, vyzliekli ich a preobliekli sa do ich šiat, Jánošík si dal na hlavu parochňu a prilepil si fúzy aby si všetci mysleli, že to je Skalka. Takto preoblečený Jánošík sa na Lietave celý čas za Skalku vydával a zemania to nespoznali. Pravému Skalkovi uverili až keď skontrolovali svoje koče, v ktorých po kožuchoch, šperkoch a zbraniach nebolo ani chýru ani slychu.

Nuž tak radil na Lietave Jánošík, ako ho majú chytiť. Ale vtedy nebola prišla jeho hodina, a preto sa ho pánom nepodarilo lapiť.