Medzinárodný folklórny festival MYJAVA 2022 – 62. ročník
www.mffmyjava.sk
V mestách a mestečkách Slovenska boli trhy a jarmoky miestami výmeny tovaru, centrom
kultúrneho a spoločenského života. Keďže sa v Myjave – luteránskej metropole, konali trhy
pravidelne aj v sobotu, slúžili aj ako výhovorka v období prenasledovania evanjelikov, nakoľko sa po
nich konali dodatočné bohoslužby, ktoré tajne navštevovali evanjelici – luteráni z okolia i blízkej
Moravy. Pre Myjavu mali teda aj ďalší rozmer podpory a zachovania väčšinovej konfesie.
Jarmoky využívala aj vrchnosť. Hneď z rána bubeník vybubnoval všetky oznamy, aby sa nik
nemohol sťažovať, že o niečom nevedel. Bola to tiež príležitosť na verbovanie mládencov do vojska či
neskôr ohlásenie asentírki.
Trhové a jarmočné právo získala Myjava začiatkom 18. storočia, zemským privilégiom
Čachtického panstva. Bez tohto práva existovali jarmoky a trhy aj v predchádzajúcom období, ale
načierno. Trh sa konal vždy v stredu a v sobotu. Stretávali sa na ňom nielen meščani ale aj
kopaničiari, obyvatelia okolitých kopaníc, ktorí si pri tej príležitosti vybavili svoje záležitosti
v mestečku, na úrade, u lekára, notára, fiškála, zubára, veterinára....
Kopaničiari na trhu predávali svoje hospodárske prebytky najmä vtedy, keď potrebovali
hotové peniaze na spomenuté záležitosti. Inak vymieňali tovar za tovar. Na trhu predávali všetko,
čoho bolo doma viac ako potrebovali. Mak, orechy, lekvár, sušené jabĺčka – ščiepki, syr, vajíčka,
mlieko, smotanu, paličkované čipky, mláďatká hospodárskych zvierat...
Svoje predajné miesta tu mali aj remeselníci a obchodníci, ktorí inak mali na Myjave svoje
obchody. Počas trhu alebo jarmoku aj tu ponúkali svoj tovar. Metráž, modrotlač, súkno, plátno,
pitlíki, ručníky, mašle, gombíky, čižmy, spony, obleky, krojové súčiastky, hlinený riad....
Známe boli aj ženy-priekupníčky, ktoré chodili po kopaniciach z domu do domu a skupovali
maslo, vajcia, mak, orechy, med, kvety... Tento tovar potom s náležitým ziskom predali.
Najznámejšou priekupníčkou bola tetka Zemanka a poslednou bola babička Zuzanka Hutyrová,
chýrna paličkárka. Myjava mala povolených aj 8 jarmočných dní s pevným termínom konania, napr.
streda po obrátení Pavla, streda po Jozefe... Predajcov dopĺňali v tieto dni zábavné atrakcie, jarmoční
speváci a muzikanti. Nechýbali ani lacní Jožkovia a žobráci. Po dobrom obchode všetci skončili
v mnohých myjavských krčmách, šenkoch a pohostinstvách. Bolo treba zapiť obchody, zaplatiť
oldomáš, čo pravidelne končilo spevom a tancom.
Na pozadí jarmočnej atmosféry program prezentuje významné prvky zapísané do
Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, akými sú Tance
s vyhadzovaním v myjavsko-trenčianskej oblasti (rok zápisu 2022) a Tylová paličkovaná čipka
myjavského regiónu (rok zápisu 2016) prostredníctvom ich súčasných nositeľov.
námet, scenár a réžia: Viera Feriancová, Lenka Šútorová Konečná
inšpícia: Agáta Krausová, Slavomír Ondejka, Jana Pakosová
účinkujúci: FS Kopaničiar z Myjavy, DFS Kopaničiarik z Myjavy, FSk Kýčer z Turej Lúky, FS Kopa z Myjavy, Ivana Marková, Marie Michalicová, Štefan Oslej a ďalší
Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Информация по комментариям в разработке