Скачать или смотреть Slová zo mňa.

Na tvári úsmev, no v očiach slzy,
budem však úprimný – možno aj drzý.
Divná bolesť v hrudi, dôvod mám jasný,
ten pocit, čo mám, je, je že som prázdny.
V pochybách túžby, že nastane zvrat,
a každý sa začne mať úprimne rád.
Nechcem byť sám – žiaľ, viacej bývam,
pekne v srdečnosť vás tak vyzývam.

Urobme čiaru, začnime znova,
nech láska v srdci to zlé navždy schová.
Verím, že môžeme svet zmeniť raz,
spojme sa spolu, kým máme čas.

Som vyhorel znova a duša ma páli,
tak zapíšem slová, čo mi srdce vybalí.
Že vám úprimnosť vadí a pravda vás bolí,
že robiť si zle vám na hodnotách stojí!
Chcem veriť znova, dôverou bez klamu,
že keď sa rozdám, tak ma zas nesklamú.
Ja trpím vo vnútri – pocitom sa zlomiť,
svet divných pravidiel chce ma len pokoriť.

Urobme čiaru, začnime znova,
nech láska v srdci to zlé navždy schová.
Verím, že môžeme svet zmeniť raz,
spojme sa spolu, kým máme čas.

Vraj klamem, keď vravím, čo vo mne sa deje,
ticho prehluší to, čo zo mňa sa leje.
Lapám po dychu a duša mi horí,
v tom kruhu dôvery som ostal len ja ten holý.
Priateľstvá blednú v diaľke len kričia,
skúšam si nových nájsť, rýchlo sa zničia.
Chcem žiť len v pokoji s ľuďmi jak brat,
nie v dobe, čo brat bratovi chce vziať aj smrad.

Píšem tieto slová, kým ešte mám čas,
pre budúcnosť lepšiu, tam zaznie môj hlas!
Som vyhorel znova a duša ma páli,
tak zapíšem slová, čo mi srdce vybalí.
Že vám úprimnosť vadí a pravda vás bolí,
že robiť si zle vám na hodnotách stojí!
Chcem veriť znova, dôverou bez klamu,
že keď sa rozdám, tak ma zas nesklamú.
Ja trpím vo vnútri – pocitom sa zlomiť,
svet divných pravidiel chce ma len pokoriť.
Vraj klamem, keď vravím, čo vo mne sa deje,
ticho prehluší to, čo zo mňa sa leje.

A v hudbe, keď hrá nám ten najlepší bít,
tak láska má v nej aj najväčší štít
Vieš že – úcta a rozum je znakom veľkosti,
ak udržíš slová, ktoré padajú v zlosti.
Nech nosí sa česť a drží sa slovo, nech nemusíme vravieť že to „dobre už bolo“!
Pokora-nie je ohyb je to sila stáť, keď máš možnosť zničiť – no chceš radšej rásť.
Pravda je meč, čo môže ťa zabiť, no radšej žiť s ranou než z klamstiev sa zblázniť.
Čo hnevá ma je, akí ste ľudia, to že ste len ľudia, čo všetkých hneď súdia!
Ja nie som svätec, však viem, čo má váhu
a ľuďom so srdcom vždy volám na slávu.
Preto aj teraz vám vo veršoch píšem,
a dúfam že k zmene tak aj raz prídem!