Juraj Jartim: Sláčikové kvarteto č. 1 „Z petržalských Dvorov, Lúk a Hájov“ op.29 (výber)

Hrá Mucha Quartet

00:00 Most SNP
01:53 Labute
05:00 Nemocnica
07:58 Sad Janka Kráľa

Cyklus siedmich hudobných obrázkov z pravého brehu Dunaja, ktorý som napísal v lete 2013, chcel potešiť ucho a trochu aj pobaviť. Okrem tu uvedených štyroch častí, ktoré považujem za viac-menej finálnu skrátenú verziu diela, do cyklu pôvodne patrili aj: 1. Záhady Technopolu (navždy premlčané), 4. Dostihy (ruch pod hrádzou), 5. Chorvátske rameno (bezradne pokrčené). Komponovanie týchto hudobných krajiniek sa nezaobišlo bez určitej dávky humoru, napríklad pomocou citátu Cikkerovej zvučky pre banskobystrický rozhlasový vysielač ako symbolu niekdajšej Kaviarne Bystrica nad mostom SNP. Štipka irónie stojí aj za zjavnou smetanovskou inšpiráciou, ktorú napokon vyjadruje celkový názov skladby. Práve paralela s dielami B. Smetanu (ktoré si inak hlboko cením, a to bez irónie) rozhodla o označení kompozície ako sláčikového kvarteta. Jeho kompletná premiéra zaznela v novembri roku 2015 na festivale Melos-Étos v podaní Mucha Quartet a venoval som ho Jurajovi Tomkovi.
K obsahu častí:
-Most SNP (a ufóni v Café Bystrica)
Ponad dunajské vlny, čo sú na nerozoznanie od „vltavských“, sa klenie železobetónová mostná konštrukcia. Oceľové tiahla smerujú stále vyššie a vyššie, až napokon na samotnom vrchole triumfuje Cikkerova fanfára – velebný ufoidný disk legendárnej kaviarne Bystrica. Z druhej strany smeruje iba jeden pletenec lán, jeho cesta nadol je však o to strmšia. Závratnú cestu nahor a opäť prudko nadol si možno ešte raz zopakovať, žalúdok však ostáva „na vode“.
-Labute (nuda na Draždiaku)
Hladina najväčšieho petržalského bagroviska je pokojná. Labute na nej surfujú s dôstojnosťou, z ktorej ide unudených a vyhladovaných bezdomovcov na brehu šľak trafiť. Keď však babička s vnučkou začnú labute kŕmiť, zdá sa, že reprezentantky operenej elegancie začínajú prejavovať nadšenie a srdečnosť, za ké by sa nemusel hanbiť ani človek s veľkým apetítom. Po vyčerpaní potravinových zásob však opäť citovo vychladnú a rezignovane zrkadlia svoj belostný odblesk na hladine pomalým pizzicatom.
-Nemocnica (na pokraji kolapsu)
Za kulisou majestátnych topoľov neďaleko Draždiaku sa črtá areál nemocnice. Okolo je frmol, prichádzajúci pacienti sa náhlia, aby chytili znesiteľný flek v čakárni pred ordináciou, odchádzajúci s úľavou lovia v batožine, kontrolujú komplenosť vystavených receptov a škatuliek s cigaretami. Hospitalizovaní pacienti kolabujú v útrobách socialistickej králikárne, lekári lietajú po chodbách s ľahkým úškrnom a s ťažkými zväzkami kľúčov. Všetci by chceli, aby to fungovalo aspoň tak dobre ako v Dieltlovom seriáli. Kto hľadá svojho doktora Sovu, skôr či neskôr si zanôti Klusákovu zvučku, ktorá je imanentne prítomná v každom takte sláčikovej partitúry. No v momente, keď sa melódia objaví v plnej paráde, je už neskoro. Systém sa rúti a majáky sanitiek, hoci robia čo môžu, nestíhajú...
-Sad Janka Kráľa (ilúzia pri Auparku)
Iba kúsok od Dunaja možno nájsť oázu zelene, čo dýcha ešte devätnástym storočím. Vzácne dreviny, niekoľko tajomných sôch, takmer funkčná fontána, kľukaté cestičky lemované lavičkami so zaľúbencami, trávnatý koberec a modrá obloha – skrátka romantizmus ako vyšitý. Dá sa tu dýchať, oddychovať, prechádzať sa, hrať sa s loptou aj cvičiť taiči. Kto vysmädne, môže sa občerstviť v blízkom nákupnom centre, kto horí láskou, schladí ho tôňa lipy alebo vysočizný pilier s „Ufom“, čiže s kaviarňou Bystrica. Čo viac si možno želať? Vari len, aby ju sprístupnili aj pre verejnosť!