Niklová huta v Seredi bola dlú dobu štátnym podnikom. Aj napriek tomu, že dnes predstavuje obrovský environmentálny problém, v minulosti poskytovala približne 1 500 pracovných miest.
Od spustenia výroby v roku 1962 sa biznis začal postupne rozbiehat,a následne ročne vyrábala 1700 až 3 200 ton niklu. Udržať chod podobnej výroby bol energeticky náročný. Zároveň prestal v roku 1991 štát túto firmu dotovat, a postupne začala upadat
Dnes z nej ostala len obrovská, chátrajúca budova, vedl'a ktorej sa na poli nachádza obrovská kopa lúženca-jednoducho povedané odpadu, ktorý vznikal pri výrobe.
Aj napriek rôznym bezpečnostným opatreniam bola výroba karcinogénna Zamestnanci museli povinne dvakrát ročne navštívit závodného doktora. Bohužial mnohí postupne získali rôzne choroby alebo alergie.
Ked'v roku 1991 prestal štát podnik financovat, výrobu už bolo čoraz tažšie udržat. Výroba sa skončila v roku 1992, kedy sa už spracovala len zvyšná dovezená ruda. Postupne sa do areálu nastahovali drobné firmy a fabriky, huta začala chátrat a majetok sa znehodnocoval. Začalo sa obdobie tichého rabovania. Každý si odtial zobral, čo sa dalo. Výsledok je neradostný a pohľad na niklovku nie je pekný, Po tridsatročnej výrobe tu však ostala okrem výrobných hál aj ťažká environmentálna záťaž-skládka odpadu.
Hoci sa odpad z výroby predával do zahraničia, kopilo sa ho viac, ako sa stihlo vyvážat. Skládka železnej rudy, teda lúženca a d'alších ťažkých kovov, ohrozuje obyvatelov Serede, ale aj Dolnej Stredy
ned'alekých obcí,,
The nickel smelter in Sered was a state-owned enterprise for a long time. Despite the fact that today it represents a huge environmental problem, in the past it provided approximately 1,500 jobs. Since the start of production in 1962, the business gradually started to take off, and subsequently it produced 1700 to 3200 tons of nickel annually. Keeping a similar production running was energy-intensive. At the same time, the state stopped subsidizing this company in 1991, and it gradually began to decline. Today, all that remains of it is a huge, dilapidated building, next to which there is a huge pile of lye in the field - simply put, waste that was created during production. Despite various safety measures the production was carcinogenic Employees had to visit the factory doctor twice a year. Unfortunately, many gradually acquired various diseases or allergies. When the state stopped financing the company in 1991, it became increasingly difficult to maintain production. Production ended in 1992, when only the remaining imported ore was processed. Gradually, small companies and factories moved into the area, the smelter began to deteriorate and the property deteriorated. The period of silent looting began. Everyone took what they could from there. The result is unhappy and the view of the nickel plant is not pretty. However, after thirty years of production, in addition to the production halls, a heavy environmental burden - a waste dump - remained here. Although production waste was sold abroad, more was collected than could be exported. The landfill of iron ore, i.e. lye and other heavy metals, threatens the inhabitants of Sereda, but also of Dolna Streda and nearby villages.
Информация по комментариям в разработке