Trenčiansky hrad

Vysunuté vápencové bralo v údolí Váhu poskytovalo výhodné miesto pre osídlenie. Bralo je známe najmä rímskym nápisom oznamujúcim víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu v roku 179. Výhodná poloha na Jantárovej obchodnej ceste dala vzniknúť trhovisku a komitátnemu hradu, ktorý strážil brod cez Váh.

Murovaný hrad z 11. storočia postával z obytnej veže a štvorapsidovej rotundy v predhradí. V druhej polovice 13. storočia došlo k prestavbe veže i predhradia. Vežu zosilnili tehlovým plášťom a nadstavali ďalšie podlažia a predhradie uzavreli kamennými hradbami. V tejto podobe sa stal hrad rezidenciou Matúša Čáka, ktorý hrad posilnil parkanovým múrom a na severnej terase vybudoval rozsiahle predhradie. Ďalšie stavebné zmeny po roku 1424 súviseli s Barborou Celjskou, manželkou kráľa Žigmunda Luxemburského, pre ktorú postavili rozsiahly palác a kaplnku. Zbúraním starého paláca a rotundy vzniklo nádvorie. V období, kedy hrad vlastnili Zápoľskí, postavili ako protiváhu Barborinho paláca nový palác do juhozápadného parkánu. Rozvojom palných zbraní bol hrad zraniteľný z južnej vyvýšeniny. Problém vyriešili tromi oblúkmi hradieb, širokým parkanom a dvomi priekopami, ktoré kontrolovali Mlynská a Jeremiášova veža. K stavebným aktivitám Zápoľských patrí aj stavba dvojposchodových kasární a vyhĺbenie studne v severnom predhradí. V roku 1594 si Trenčiansky hrad s panstvom kúpili Illeházyovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1835. Posledný potomok rodu predal trenčianske panstvo viedenskému bankárovi Jurajovi Sinovi. Vtedy už narušené múry hradu začali ohrozovať mesto padajúcimi kameňmi. Po polovici 19. storočia sa preto začalo s konzervačnými prácami, ktoré spomalili proces rozpadu murív. Po druhej svetovej vojne sa začala pamiatková obnova hradného areálu, ktorá s prestávkami trvá dodnes.
https://www.slovakiana.sk/virtualna-e...